Šťastnú
Chanuku!
5784

07.12 - 15.12

ÚVOD

Chanuka je sviatkom svetiel a patrí medzi najviac oslavované židovské sviatky. Je to čas na stretávanie rodiny v pokoji pri menore, speve detských piesní, pochutíme si na vyprážaných latkes a zahráme hru s „dreidel“.
V mnohých z nás spev, dreidel a latkes vyvoláva spomienky na detstvo alebo obnovuje náš pocit židovskej identity.
Napriek tomu si sviatok Chanuka zriedkavo uvedomujeme v jeho plnom význame. Aké je jeho hlbšie učenie, historické korene, či význam pre dnešok? Chanuka určite znamená viac ako detské oslavy alebo nostalgiu dávno uplynutých čias.
Vaša príručka k Chanuke je tu preto, aby poskytla praktické informácie, a aby umožnila preniknúť do „vnútorného rozmeru svätenia Chanuky“.
Dúfame, že vám dobre poslúži!

Chanuka 5784
07.12.- 15.12.2023
Prvý večer: štvrtok večer 07.12.2023 najskorší cas zapaľovania 15:14 hod. Sviečky by mali horieť do 17:10 hod. Posledný večer nedeľu večer 14.12.2023.
Piatok večer 23.12.2023 sa nesmie zapáliť po 15:40 hod.
Sobotu večer 9.12.2023 sa nesmie zapáliť pred 16:51 hod.

HISTÓRIA CHANUKY

Pod sýrskou vládou

Bolo to v ére Druhého chrámu v Jeruzaleme, takmer pred dvadsiatimi dvoma
storočiami, keď sa odohrali udalosti, ktoré slávime každoročne počas sviatku
Chanuka. Židia sa vrátili z babylonského zajatia do Izraela a znovu vybudovali Svätý chrám. Ľud však zostal podriadený vláde imperiálnych mocností – najprv Perzskému impériu a neskôr víťazným armádam Alexandra Veľkého. Po smrti Alexandra Veľkého si jeho obrovské kráľovstvo rozdelili jeho generáli. Po mocenskom boji, ktorý zasiahol všetky národy Stredného východu, sa Izrael ocitol v područí dynastie Seleukovcov – gréckych kráľov, ktorí panovali zo Sýrie.

Pomätenec

I keď zo začiatku bola vláda Seleukovcov pomerne dobromyseľná, čoskoro sa objavil nový kráľ – Antiochus IV., ktorý uvalil na Židov krvavú vojnu, ktorá ohrozovala nielen ich fyzický život, ale aj ich samotnú duchovnú podstatu. Počas rokov gréckej nadvlády, mnohí Židia začali preberať grécku kultúru a jej hedonistický, pohanský spôsob života. Títo židovskí helenisti sa stali ochotnými figúrkami v Antiochovom pláne vymazať všetky stopy židovskej viery. Svätý chrám prepadli, znesvätili a ukradli z neho všetky poklady. Veľa nevinných ľudí zavraždili a tí, čo prežili, museli platiť vysoké dane. Antiochus umiestnil na svätý oltár modlu Dia a pod hrozbou trestu smrti nútil Židov sa pred ním pokloniť. Zakázal židovskému ľudu svätiť jeho najsvätejšie tradície ako je Šábes a obrad obriezky. Antiochus zašiel až tak ďaleko, že sa vyhlásil za B-ha a dal si meno Antiochus Epifanes – b-žský. Ale dokonca aj jeho následníci sa mu posmievali „Antiochus Epimanes – pomätenec“.

Bod obratu

V každom meste postavili oltáre so sochami gréckych b-hov a b-hýň. Vojaci
zhromaždili Židov a násilím ich nútili obetovať sa a zapájať sa do ďalších nemravných úkonov, bežných pre Grékov. Keď Antiochove vojská zosilneli svoj tlak na národ, zdalo sa, že Židia nie sú schopní odporu. Stalo sa to v malej dedinke Modin, pár kilometrov na východ od Jeruzalema, keď jediný hrdinský čin zmenil smer boja Izraela a navždy zmenil jeho osud. Matatiáš, patriarcha kňazského rodu Hasmonejovcov sa vzoprel gréckym vojakom a tým , ktorí sa podvolili ich požiadavkám. Spolu so svojimi piatimi synmi napadol vojská, zabil uctievačov modiel a zničil modlu. S výzvou „Nech ma nasledujú všetci, čo sú s B-hom!“ sa spolu s hrdinskou skupinou prívržencov utiahol do kopcov, aby zvrhli útlak Antiocha a jeho stúpencov.

Povstanie
Matatiášova armáda teraz pod velením jeho syna Juju Makabejského zo dňa na deň rástla, či už počtom alebo silou. Pod rúškom noci a so štítmi vyzdobenými biblickým príslovím „Kto je ako Ty, B-h“ sa vrhli na sýrske vojská a rozprášili utláčateľa, aby sa potom vrátili do svojich táborísk v kopcoch. Počtom len šesť tisíc bojovníkov, porazili plne vyzbrojený štyridsaťsedemtisícový sýrsky batalión.

Alexander Veľký sa skláňa pred veľkňazom Talmud hovorí, že keď sa Alexander Veľký a jeho dobyvateľské légie blížili k Jeruzalemu, vyšla im v ústrety delegácia starších, ktorú viedol veľkňaz Šimon HaTzaddik. Keď Alexander uvidel blížiaceho sa Šimona, zostúpil z koňa a padol na tvár pred týmto židovským mudrcom. Svojim udiveným mužom Alexander vysvetlil, že vždy, keď išiel do boja videl obraz podobajúci sa tomuto veľkňazovi, ako vedie grécke vojská k víťazstvu. Na znak vďaky a hlbokej úcty k duchovnej sile Židov, Alexander vládol dobrotivo a veľkodušne. Zrušil židovské dane počas sabatických rokov a dokonca ponúkal zvieratá na obetovanie v jeho mene vo svätom chráme. Žiaľ dejiny potvrdzujú, že Alexandrovi dediči užnedokázali zachovať jeho veľkodušnosť.

Jáson a Menelaus Jeho hebrejské meno bolo Jošua, avšak zmenil si ho na Jáson. Mená si vtedy zmenili aj mnohí iní helenisti. Kráľovi Antiochovi ponúkol veľkorysí úplatok za to, aby zosadil veľkňaza a vymenoval jeho na toto žiaduce miesto. Toto bol začiatok konca integrity kňažstva Chrámu. „Veľkňaz“ Jáson postavil neďaleko Chrámu telocvičňu a pokračoval v korumpovaní svojich blížnych Židov pohanskými zvykmi a prostopašným správaním. Ale Jásona onedlho porazil ďalší helenizvaný Žid – Menelaus, a to jeho vlastnými kartami, keď si kúpil veľkňazstvo ešte väčším úplatkom, financovaným zo zlatých nádob ukradnutých z Chrámu. Jáson potom zhromaždil armádu a napadol Menelaa vo Svätom meste. Pobil mnohých zo svojich vlastných súkmeňovcov. Antiochus interpretoval túto občiansku škriepku za revoltu proti svojmu trónu a vyslal svoje armády do Jeruzalema, ktoré taqm vyrabovali Chrám a zavraždili desaťtisíce Židov. Nebolo to ani prvý, ani posledný raz, čo asimilácia a spory priniesli židovskému ľudu nešťastie.

Rozzúrený Antiochus vyslal proti ním ešte väčšiu armádu a zo zázračnej a rozhodujúcej bitky pri Bet Tzur vyšli židovské vojská ako víťaz. Odtiaľ pokračovali smerom na Jeruzalem. Toto mesto oslobodili a znova získali Svätý chrám. Očistili Svätyňu od bôžikov, znovu postavili oltár a pripravili ho na opätovné zasvätenie služieb B-hu. Hlavnou časťou denných bohoslužieb v Chráme bolo zapaľovanie žiarivých svetiel menory. Teraz, keď mal byť Chrám znova vysvätený, našla sa len jedna malá nádobka s čistým posvätným olivovým olejom. Množstvo oleja by
vystačilo len na jediný deň, a boli si vedomí, že výroba nového oleja trvá viac ako týždeň. Makabejci – nezlomní, rozradostení a vďační zapálili svetlá menory s týmto olejom a opäť zasvätili Svätý chrám. A stal sa zázrak! Akoby na potvrdenie sily ich viery, olej sa nespálil a plamienky jasne žiarili počas ôsmych dní. Nasledujúci rok naši mudrci oficiálne vyhlásili Chanuku za sviatok, ktorý sa slávi osem dní, na večnú pamiatku tohto víťazstva nad náboženským prenasledovaním.

POKYNY NA ZAPAĽOVANIE MENORY

Ako sláviť Chanuku

Každý večer z ôsmych chanukových večerov zažni menoru. Dátum a hodinu nájdete v kalendári zapaľovania. Na svetlo menory používajte olivový olej alebo parafínové sviečky, ktoré sú dostatočne veľké na to, aby vydržali horieť polhodinu po súmraku. Na zapaľovanie knôtikov používajte šames (pomocnú / prídavnú sviečku), ktorú umiestnite na jej osobitné miesto na menore. Počet svetiel a poradie zapaľovania nájdete v kalendári zapaľovania. Pred požehnaním odriekajte požehnanie „Hanairos hallolu…“ („tieto svetlá…“). Pri zapaľovaní chanukových svetiel majú byť prítomní všetci členovia rodiny. Študenti žijúci na internátoch a samostatne žijúci ľudia vo svojich domovoch, zapaľujú sviečky vo svojej izbe.

Chanukové svetlí sa zapaľujú pri vchode alebo pri okne. V piatok popoludní sa zapaľujú chanukové svetlá pred zapálením šábesových sviečok. Od zapálenia šábesových sviečok, až po koniec šábesu a do odriekania modlitby Havdala (oddelenie šábesu od bežných dní týždňa) sa chanuková menora nemá znova zapaľovať, premiestňovať alebo pripravovať. Po tomto čase sa zapália chanukové svetlá na sobotu. Po zažatí svetiel odriekame nasledovné: Tieto svetlá zažíname na pamiatku za zázraky a divy, za pomoc a za boje, ktoré si konal za našich otcov v tie dni, v tej dobe prostredníctvom Tvojich posvätných kohanim (kňazov). A po celých osem dni Chanuky nech sú tieto svetlá posvätné a nie je nám dovolené používať ich – smieme sa na ne len dívať, aby sme ďakovali a vzdávali chválu Tvojmu veľkému menu za Tvoje zázraky a divy a Tvoju pomoc.

Požehnania pri zapaľovaní menory
Pred zapaľovaním svetiel odriekaj:
1. „Boruch ato ado-noj eloj-heinu melech ho-oilom ašer kidešonu b-micvojsov ve-civonu lehadik ner Chanuka“ Požehnaný si Ty Pán, náš B-h, Kráľ sveta, ktorý nás posvätil svojimi prikázaniami a prikázal nám zažínať chanukové svetlá.
2. „Baruch ato ado-noj eloj-hejnu melech ho-oilom še-oso nisim la´avoseinu bajomim ho-heim bizman haze“ Požehnaný si Ty Pán, náš B-h, Kráľ sveta, ktorý konal divy za našich otcov v tie dni, v tomto období.
3. Boruch ato ado-noj eloj-hejnu melech ho-ojlom šehechejmu vekijemu vehigionu lizman haze. Požehnaný si Ty Pán, náš B-h, Kráľ sveta, ktorý si nám doprial dožiť, dočkať a dosiahnuť tejto doby.